Sestra Miriam Teresa Demjanovich

Dňa 26. marca 2016 si veriaci katolíckej cirkvi pripomenuli nie len v USA, ale aj na Slovensku 115. výročie narodenia Sestry Miriam Teresy Demjanovich, americkej katolíckej mystičky slovenského pôvodu, ktorá sa narodila dňa 26. marca 1901 v mestečku Bayonne, v štáte New Jersey v USA.

 

Jej rodičia Alexander Demjanovits a Johanna Demjanovits rodená Szuchý pochádzali z Bardejova na Východnom Slovensku. 

 

   Centrum mesta Bardejova na prelome 19. a 20. storočia

 

Alexander sa narodil 16. júla 1860 v Bardejove v dome č. 103. Podľa zápisu v knihe narodených jeho plné meno bolo Alexander Jacob. Bol synom obuvníckeho majstra Jacoba Demjanovitsa a Joanny Artimovej z Bardejova. Rodičia boli gréckokatolíckeho vierovyznania. Alexander bol pokrstený v rímskokatolíckom kostole sv. Egídia v Bardejove dňa 19. júla 1860. Krstnými rodičmi boli profesor Gymnázia v Bardejove Stanislav Szmolikovszky a pani Rozália Gessert z Bardejova. Dňa 25.7.1860 bol Alexander konfirmovaný Otcom Antonom Kišom, gréckokatolíckym kňazom z obce Rešov pri Bardejove, nakoľko gréckokatolícky chrám v tom čase v Bardejove nebol. 

 

Johanna sa narodila v roku 1859 v obci Kľušovská Zábava v dome č. 91. Bola dcérou Jána Szuchého, ktorý bol zámočníckym majstrom v Bardejove a Márie Rojkovicsovej. Rodičia boli gréckokatolíckeho vierovyznania. Johanna mala piatich starších súrodencov brata Vojtecha, ktorý sa narodil v roku 1857, sestru Paulínu, ktorá sa narodila v roku 1852, brata Juraja, ktorý sa narodil v roku 1845, sestru Máriu, ktorá sa narodila v roku 1838 a sestru Teréziu, ktorá sa narodila v roku 1837.

 

Alexander sa u svojho otca naučil obuvníckemu remeslu a robil topánky a čižmy pre bohatších obyvateľov kúpeľného mesta. Ako jeho otec aj on sa stal obuvníckym majstrom a mal viacerých obuvníckych učňov.

 

Nakoľko v Bardejove žila v tom čase početná nemecká menšina, Alexander a Johanna veľmi dobre hovorili po nemecky. Po maďarsky sa naučili v Ľudovej škole v Bardejove. Doma sa však rozprávali šarišským nárečovým dialektom.

 

  Budova Ľudovej školy v Bardejove, do ktorej chodili Alexander a Johanna

 

Alexander a Johanna uzavreli manželstvo 15. februára 1884 v gréckokatolíckom chráme Presvätej Bohorodičky v obci Rešov pri Bardejove. Sviatosť manželstva im udelil miestny farár Otec Augustín Hvozdovič. Svedkami boli veľadôstojný pán Ignác Timko, farár z obce Geraltov a Alexander Frohlich z Bardejova.

 

     Svadobná fotografia Alexandra a Johanny

 

Po príchode do USA v máji 1884 sa Alexander a Johanna usadili v prenajatom byte na 114 Ridge Street medzi East Houston Street a  East Broadway v centre New Yorku. Táto stavba už dnes neexistuje. Tu sa im dňa 17. decembra 1884 narodilo prvé dieťa (syn Alexander), ktoré však budúce leto 30. júna 1885 zomrelo. Alexander v prenajatom byte začal opravovať topánky, ale záujem o jeho služby bol veľmi malý. Začali preto hľadať iné miesto kde by sa usadili a kde by mali kontakt so svojimi krajanmi zo Slovenska. Na radu známeho sa napokon dňa 16. júna 1885 presťahovali do priemyselnej štvrti Constable Hook v neďalekom mestečku Bayonne (dnes súčasť New Yorku), v ktorej sa nachádzalo niekoľko domov uprostred veľkého množstva ropných rafinérií. Od rodiny Israela Weinbergera si tu prenajali časť domčeka (označeného číslom 217East)  na 22. ulici v Bayonne, kde si Alexander zriadil obuvnícku dielňu a predajňu obuvi. Každú nedeľu chodievali na gréckokatolícku sv. Omšu do neďalekej Porubsky´s Hall na 21. John Street v Bayonne.

 

Dňa 26. augusta 1886 sa im narodila dcéra Mary avšak druhá dcéra, ktorá sa im narodila v roku 1887, zomrela hneď po pôrode. V roku 1892 sa im narodil syn John, v roku 1895 sa im narodila dcéra Ann a dňa 17. februára 1899 sa im narodil syn Charles, ktorý sa neskôr stal kňazom.

 

       Súrodenci Teresy Demjanovich (Mary, Ann a John)

 

Ako najmladšie dieťa sa im dňa 26. marca 1901 narodila dcéra Teresa. Na piaty deň po narodení ju v jej rodnom dome pokrstil a zároveň podľa gréckokatolíckej tradície aj konfirmoval gréckokatolícky kaplán Otec Teodor Štefan.  Jej krstnou mamou bola švagriná jej otca Teresa Demjanovich a krstným otcom bol jej starší bratranec Henry Hoffman.

 

Jej krstná mama Teresa Demjanovits rod. Martinkovics sa narodila 20. septembra 1867 v Bardejove a bola manželkou Antona Demjanovitsa (mladšieho brata Alexandra Demjanovitsa). Po príchode do USA uzavreli v New Yorku dňa 12. januára 1890 manželstvo a potom sa taktiež usadili v Bayonne na 22. ulici (bývali v dome č. 165 East). 

 

Jej krstný otec Henry Hoffman sa narodil 18. decembra 1866 v obci Kľušov. Jeho mama Mária Hoffmanová rod. Szuchá bola vlastnou sestrou Teresinej mamy Johanny Demjanovitsovej rod. Szuchej. Po príchode do USA sa spolu so svojou manželkou Annou usadili taktiež v Bayonne na 26. ulici (bývali v dome č. 14 East).

 

           Rodný list Teresy Demjanovich

 

Aby uživil svoju početnú rodinu začal Alexander vykonávať okrem obuvníckych prác aj debnárske práce pre rafinérsku spoločnosť Standard Oil v Bayonne a neskôr sa zamestnal ako strojník v podniku Tide Water v Bayonne kde pracoval až do svojho odchodu do penzie v roku 1922. 

 

Zložením prísahy vernosti USA na Občianskom súde v meste New Jersey (New Jersey Court of Common Pleas) dňa 25. septembra 1902 sa Alexander stal naturalizovaným občanom USA.

 

Pri veľkom požiari 19. januára 1904 ich gréckokatolícky chrám zhorel do základov avšak už o dva roky neskôr  bol postavený nový murovaný Chrám sv. Jána Krstiteľa. Do nového chrámu prišiel aj nový kňaz Otec Szabo. Päťročná Teresa sa tu spriatelila s dcérou nového kňaza Alžbetou Szabovou, ktorá bola jej rovesníčkou a ktorá sa neskôr stala aj jej dôverníčkou 

 

  Chrám sv. Jána Krstiteľa v Bayone

 

V roku 1916 sa gréckokatolícka farnosť v Bayonne dostala pod duchovnú správu pravoslávnej cirkvi a Otec Szabo bol prinútený farnosť opustiť. Väčšina ukrajinských farníkov (pôvodom z Galície) sa rozhodla zakúpiť pozemok, na ktorom si v krátkom čase postavili vlastný ukrajinský Chrám Nanebovzatia Panny Márie. Viaceré gréckokatolícke rodiny vrátane rodiny Demjanovičovej však zostali verné Rímu. Dňa 4. novembra 1916 ich nový kňaz Otec Thegze začal vykonávať bohoslužby v litovskom katolíckom chráme sv. Michala v Bayonne a to so súhlasom jeho správcu Otca Budreviciusa. V zime na prelome rokov 1916-1917 si prenajali a zrenovovali budovu na West 23rd Street (budova bývalého divadla Orpheus), aby tu mohli sláviť Vianočné a Novoročné sviatky. Na miesto Otca Thegzeho, ktorý bol preložený do inej farnosti prišiel dňa 7. mája 1918 Otec Eugen Bartosh, ktorý pre slovákov zakúpil na východnej 25. ulici v Bayonne starší luteránsky kostol. Po rekonštrukcii sa v novom gréckokatolíckom chráme začali slúžiť bohoslužby už dňa 28. augusta 1918.

 

 

 Gréckokatolícky chrám na 25. ulici v Bayonne

 

V čase týchto pohnutých udalostí rodina Alexandra a  Johanny žila v budove starej gréckokatolíckej fary na 89H Avenue v Bayonne. Keďže nechceli prejsť na pravoslávie museli na príkaz pravoslávneho kňaza faru opustiť. Odsťahovali sa do vzdialenejšej časti Bayonne kde si prenajali dom na 44. ulici (označeného číslom 15 East). Naďalej však chodievali do svojho gréckokatolíckeho chrámu na 25. ulici v Bayonne. Ich deti však začali navštevovať rímskokatolícky Kostol sv. Vincenta de Paul, ktorý bol na neďalekej 47. ulici v Bayonne.

 

 Kostol. sv. Vincenta de Paul na 47. ulici v Bayonne

 

Maličká Teresa bola veľmi nadaným dieťaťom o čom svedčí aj skutočnosť, že už v roku 1905 ako štvorročná bola prijatá do Základnej školy (Lincoln Elementary school) na 26. ulici v Bayonne. Prvú náboženskú výchovu dostala v rodine, pretože v Základnej škole sa náboženstvo nevyučovalo. Jej život sa v tom čase sústreďoval na školu, kostol a domácnosť, kde pomáhala s domácimi prácami. Naučila sa hre na husliach a klavíri a svojou hrou na týchto nástrojoch  tešila svojich príbuzných, ktorí sa schádzali u nich doma počas nedieľ a sviatkov. Po večeroch spolu s bratom Charlesom spoločne čítavali Bibliu a Životopisy svätých. Základnú školu ukončila v januári 1913.

 

Teresa Demjanovich ako študentka High School

 

Vo februári 1913  rodičia zapísali Teresu do Štátnej strednej školy v Bayonne (Bayonne Hight School) na 31. ulici v Bayonne. Počas štúdia na strednej škole bola usilovným a pracovitým dievčaťom a dosahovala veľmi dobré študijné výsledky. Každodenne spolu so svojim o dva roky starším bratom Charlesom navštevovala rímskokatolícky Kostol sv. Vincenta de Paul na 47. ulici v Bayonne.

 

 Teresa Demjanovich so svojim bratom Charlesom

 

Keď bola Teresa v druhom ročníku, jej starší brat Charles po ukončení štúdia na Bayonne Hight School odišiel ďalej študovať za kňaza do kňazského seminára (Setton Hall College) v meste South Orange v štáte New Jersey. Odlúčenie od brata Charlesa jeho sestra Teresa veľmi ťažko v tom čase prežívala. Svoje štúdium na Bayonne High School ukončila Teresa maturitnou skúškou v januári 1913.

 

Setton Hall College v meste South Orange založil v roku 1856 Arcibiskup James Roosevelt Bayley a bol najstaršou dieceznou univerzitou v USA. Kňazský seminár bol nazvaný na počesť tety Arcibiskupa Bayleya a prvej americkej svätice Elizabeth Ann Bayley Seton.

 

Po skončení štúdia na Bayonne High School Teresa vážne uvažovala, že pôjde po stopách svojej staršej sestry Mary a stane sa učiteľkou. Jej matka Johanna však v dôsledku veľkej chrípkovej epidémie v New Yorku náhle ochorela a Teresa bola nútená zostať doma. Chorú matku ošetrovala Teresa až do jej smrti 27. novembra 1918. Okrem povinností v domácnosti sa Teresa v tom čase aktívne zapájala aj do cirkevného života. Bola členkou cirkevného spevokolu a mariánskej kongregácie a tiež tajomníčkou miestnej organizácie katolíckych žien.

 

V septembri 1919 bolo v jej rodine rozhodnuté, že Teresa pôjde študovať na učiteľskú akadémiu do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Jozefa v Convent Station v štáte New Jersey. Bola to aj posledná vôľa jej umierajúcej matky Johanny. Napriek tomu, že Teresa veľmi túžila stať sa karmelitánkou, podrobila sa vôli rodiny a nastúpila do učiteľskej akadémie v Convent Station. Ako hlavný predmet svojho štúdia si vybrala anglickú literatúru. Počas štúdia Teresa vynikala nielen v angličtine a v literatúre, ale aj v matematike, v kreslení ako aj v ostatných predmetoch. Spolužiačky ju mali rady a bola obľúbená nie len vo svojej triede, ale aj  v celej akadémii. Svoje štúdium na učiteľskej akadémii ukončila Teresa slávnostnými promóciami dňa 14. júna 1923.

 

  Teresa Demjanovich ako študentka učiteľskej akadémie

 

Posledné prázdniny po skončení učiteľskej akadémie strávila Teresa v rodičovskom dome, ale ešte stále nebola rozhodnutá o svojom budúcom povolaní. Po prázdninách nastúpila ako učiteľka do Akadémie sv. Alojza v neďalekom meste Jersey City, kde vyučovala angličtinu a latinčinu. Na konci školského roka však dospela k názoru, že nemá povolanie vyučovať deti. Zriekla sa ďalšieho vyučovania a od júla 1924 do februára 1925 zostala doma medzi svojimi najbližšími. V tom čase najstaršia sestra Mary a starší brat Charles, ktorý už bol kňazom, jej radili, aby nadobudnuté vzdelanie a svoje schopnosti uplatnila v Kongregácii Milosrdných sestier sv. Jozefa v Convent Station (Sister of Charity of St. Joseph at Convent Station) kde abslovovala učiteľskú akadémiu.

 

Túto kongregáciu založila 28. marca 1809 v Baltimore v štáte Maryland Elizabet Ann Seton a jej hlavným poslaním bolo vzdelávanie detí z chudobných rodín. Kongregácia bola oficiálne potvrdená rímskokatolíckou cirkvou v roku 1812 a bola prvou ženskou mníšskou kongregáciou v USA. Do Convent Station blízko mesta Morristown v štáte New Jersey prišla táto kongregácia v roku 1860 a v roku 1899 tu vznikla prvá katolícka vysoká škola (učiteľská akadémia) pre mladé ženy. Po vyhlásení Elzabeth Ann Seton za svätú dňa 14. septembra 1975 Pápežom Pavlom VI. sa kongregácia premenovala na Kongregáciu Milosrdných sestier sv. Alžbety (Sister of Charity of Saint Elizabeth), podľa mena svojej zakladateľky Matky Alžbety (Mother Elizabet).

 

 

 

Po dlhom uvažovaní a vrúcnych modlitbách dňa 8. decembra 1924 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa Teresa rozhodla vstúpiť do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Jozefa v Convent Station. Jej vstup do kongregácie však oddialila smrť jej otca Alexandra, ktorý zomrel po dlhotrvajúcom zápale pľúc dňa 30. januára 1925. 

 

    Posledná fotografia Alexandra Demjanoviča

 

Na sviatok Panny Márie Lurdskej dňa 11. februára 1925 začala Teresa svoj rehoľný život v noviciáte Kongregácie Milosrdných sestier sv. Jozefa v Convent Station. Od februára 1925 do mája 1925 bola v kongregácii postulantkou a dňa 17. mája 1925 bola slávnostne oblečená do rehoľného rúcha, prijala rehoľné meno Miriam a vstúpila do noviciátu. Na túto rehoľnú slávnosť prišiel aj jej brat Charles a podaroval jej knižku „Vnútorný hrad“ od sv. Terézie z Avily. Zaujímavosťou je, že práve v tento deň bola v Ríme vyhlásená za svätú Terézia z Lisieux. 

 

 

 

 Sestra Miriam Teresa v rehoľnom rúchu s bratom Charlesom

 

Podobne ako Sv. Terezka tak aj ona prežila toho veľmi veľa a v krátkej dobe. Rehoľný život Sestry Miriam Teresy Demjanovich nemal dlhého trvania. Zomrela na komplikovaný zápal slepého čreva dňa 8. mája 1927 a pochovali ju na kláštornom cintoríne.

 

 Náhrobný kameň na hrobe Sestry Miriam Teresy Demjanovich

 

Od svojej smrti si získala Sestra Miriam Terézia Demianovich veľmi veľa priateľov po celom svete. Boli zaznamenané početné milosti a uzdravenia, ktoré sa pripisujú jej orodovaniu.

 

Jej starší brat Charles Demjanovich našiel v jej pozostalostiach viacero zápiskov a poznámok mystického charakteru zameraných na kresťanskú dokonalosť, ktoré v roku 1928 vydal v knihe pod názvom "Great Perfection" (Väčšia dokonalosť). Pod názvom "Kvet z Bardejovských záhonov" ju neskôr v Kanade do slovenčiny preložil a vydal slovenský jezuita Páter Štefan Senčík, SJ.

 

 Titulná stránka knihy Štefana Senčíka

 

Z podnetu vtedajšieho biskupa rímskokatolíckej diecézy v Patersone, v New Jersey Mons. Thomasa McLaughlina sa krátko po skončení 2. svetovej vojny začali prípravné práce na Beatifikáciu (Blahorečenie) Sestry Miriam Terézie Demjanovich. V júni 1980 Kongregácia pre svätorečenie pri Svätej Stolici vo Vatikáne vydala dekrét, v ktorom bolo predstaveným rímskokatolíckej diecézy v Patersone oznámené, že proces beatifikácie sa začal.

 

Na podporu Blahorečenia Sestry Miriam Terézie Demjanovich bola v Kláštore milosrdných sestier Sv. Alžbety v Convent Station v New Jersey založená Modlitbová liga, ktorá prostredníctvom svojich letákov rozšírila do tisícich katolickych domácností po celých USA, ale aj na Slovensku nasledujúcu modtlitbu za jej Blahorečenie:

 

 

  Leták modlitbovej ligy založenej sestrami z Kláštora Sv. Alžbety v Convent Station

 

Starosta Mestskej časti Bayonne v New Yorku Dennis P. Collins dňa 3. júla 1974 slávnostne vyhlásil nedeľu dňa 7. júla 1974 za modlitbový deň Sestry Miriam teresy Demjanovich (Sister Miriam Teresa Demjanovich Day of Prayer), aby sa všetci občania mesta Bayonne vo svojích modlitbách spojili so všetkými, ktorí prosia o realizáciu tejto svätej veci.

 

Starosta Bayonne Dennis P. Collins dňa 23. mája 1976 slávnostne otvoril medzi 23. a 24. ulicou v Bayonne Park Sestry Miriam Teresy Demjanovich. Park sa nachádza neďaleko miesta kde stál dom, v ktorom sa Sestra Miriam narodila. Slávnostného otvorenia parku sa zúčastnil Mons. Charles Demjanovich (Sestry Miriam starší brat), emeritný kňaz z osady Rutherford v New Jersey a ďalší vzácni hostia.

 

Dňa 29. mája 1977 Pani Ann McLaughlin (Sestry Miriam staršia sestra) v tomto parku slávnostne odhalila žulový pamätník Sestre Miriam Terese Demjanovich. V kostole sv. Jozefa v Bayonne bola pri tejto príležitosti slúžená slávnostná svätá omša, ktorú slúžil miestny kňaz Otec Clement A. Očkay.

 

 Odhalenie pamätníka Sestry Miriam Teresy. V strede Pani Anna McLaughlin.

 Naľavo od nej starosta Dennis P. Collins. Napravo od nej Otec Clement Očkay.

 

Svätý Otec Pápež Benedikt XVI. schválením promulgácie dekrétov kanonizačných káuz dňa 10. mája 2012, okrem ďalších Božích služobníkov, priznal hrdinský stupeň čností a udelil titul "ctihodná" (venerabilis) aj Sestre Miriam Terézii Demjanovich.

Dňa 4. októbra 2014 v americkom meste Newark (New Jersey) v tamojšej Katedrále Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa uskutočnilo jej blahorečenie, ktoré bolo prvým blahorečením odohrávajúcim sa na pôde USA. Formulu blahorečenia tejto 26-ročnej sestry z Kongregácie milosrdných sestier sv. Alžbety predniesol ako delegát Svätého Otca prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Angelo Amato. Na ceremónii biskup diecézy Paterson Arthur J. Serratelli požiadal kardinála prefekta Angela Amata o prečítanie Apoštolského listu Svätého Otca Františka o uznaní hrdinských čností sestry Miriam Terézie a jej vyhlásenie za blahoslavenú.

 

 Kardinál Angelo Amato na ceremónii blahorečenia Sestry Miriam Demjanovich

 

Následne bola prinesená v procesii relikvia blahoslavenej žijúcimi príbuznými, na čele s uzdraveným Michaelom Mencerom. Práve jeho zázračné uzdravenie bolo ako jedno z mnohých vybrané v kauze na prešetrenie a uznané za zázrak. Došlo k nemu roky po Miriaminej smrti, v roku 1964. Michael mal vtedy osem rokov a strácal zrak. Diagnóza bola "juvenilná, makulárna degenerácia oboch očí". Od svojej učiteľky Sestry Márie Augustíny z katolíckej školy sv. Anastásie v mestečku Teaneck (New Jersey) dostal relikviu zosnulej mníšky - kúsok jej červenohnedých vlasov a obrázok Sestry Miriam Teresy.

 

 Michael Mencer ako 6-ročný (foto z roku 1962)

 

"Išiel som jedného dňa sám domov, aj keď som skoro vôbec nevidel. Pozrel som sa smerom hore a povedal som si sám pre seba: Ach chlapče, Ja sa môžem pozerať na slnko po dobu 10 sekúnd. A potom som sklopil oči dole a vo svojej ruke som jasne videl Miriamine vlasy", opísal Mencer svoje uzdravenie. Po vrúcnych modlitbách bol jeho zrak kompletne obnovený. Od tej doby už problémy s očami nemal. Lekári si toto neuveriteľné vyliečenie nevedia vysvetliť

 

 Michael Mencer ako účastník blahorečenia Sestry Miriam Demjanovich