Sanktuárium v Stropkove

     Pôvod kostola Najsvätejšieho Kristovko Tela a Krvi siaha do 14. storočia a bol postavený na mieste niekdajšieho stropkovského hradu. Jeho presbytérium (svätyňa) vznikla z niekdajšej hradnej kaplnky, kostolná veža bola kedysi colnou vežou hradu. Chrám si kvôli početným prestavbám z neskorších čias nezachoval svoj pôvodný stredoveký vzhľad. V kostole sa nachádzajú prekrásne a veľmi vzácne historické oltáre s bohatou figurálnou a ornamentálnou výzdobou. Hlavný oltár postavený v ranobarokovom štýle patrí k najvýznamnejším dielam svojho druhu na Slovensku. Bočný oltár sv. Anny predstavuje zase jednu z vrcholných umeleckých prác slovenského rokoka. Ďalší bočný oltár, oltár Panny Márie Škapuliarskej, sa pýši vzácnym obrazom Božej matky považovaným za zázračný, resp. milostivý, tzn. že prostredníctvom neho nadprirodzeným spôsobom pôsobí Božia milosť. 

    Bratstvo sv. škapuliara tu bolo už v r. 1669, patrí medzi najstaršie na území terajšieho Slovenska. Zásluhy na uvedení bratstva do Stropkova má tamojší zemepán Žigmund Pethő, ktorý v spolupráci s generálom Bosých karmelitánov P. Filipom sa pričinil o zriadenie Bratstva Panny Márie Karmelskej pri farskom kostole. Pápež Klement IX bulou zo dňa 11. mája 1669 potvrdil toto bratstvo a opatril ho aj potrebnými odpustkami. V kánonickej vizitácii farnosti z r. 1773 sa píše o konaní odpustovej slávnosti v Stropkove z príležitosti sviatku Panny Márie Karmelskej, kde sa každý rok zhromažďujú veľké zástupy pútnikov, ktorí sem prichádzajú z celej Zemplínskej stolice, zo Šariša ale aj z Poľska. 

    Dňa 14. júla 2011 bol stropkovský chrám Otcom Arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom vyhlásený za diecézne sanktuárium.