Príbeh môjho Dedka Michala Pavlichu

Severne od Prešova sa nachádza neveľká, no jedna z najstarších obcí v tomto regione, obec Radoma. V tejto obci v chudobnej rodine medzi piatimi súrodencami sa dňa 15.2.1890 narodil Michal Pavlišin, ktorému maďarský farár pri krste a zápise do cirkevnej matriky uviedol pomaďarčené meno a priezvisko Mihaly Pavlicha. Jeho o tri roky starší brat Janko ako 17-ročný odišiel za prácou a lepším životom do USA, kde pricestoval dňa 13.9.1904 na lodi Kronprinz Willhelm z nemeckého prístavu Bremen. 

 

 

Loď Kronprinz Wilhelm, ktorá v rokoch 1901-1914 premávala na trase z nemeckého prístavu Bremen do New Yorku

 

Pracoval v miestnych uhoľných baniach neďaleko mestečka Duryea v Pennsylvanii, ale štastie mu neprialo a pri veľkom výbuchu v bani tam aj zahynul. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.

Napriek tejto tragickej udalosti sa jeho mladší brat Michal už ako 16-ročný rozhodol odísť taktiež do USA a cez Poľsko sa dostal do nemeckého prístavu Bremen, odkial na lodi Georg Washington pricestoval dňa 18.2.1910 na Long Island v New Yorku. 

 

Loď Georg Washington, ktorá v rokoch 1909 - 1914 premávala na trase z nemeckého Bremenu do  New Yorku

 

Najprv hľadal prácu v mestečku Duquestire pri Pittsburgu, kde už žila a pracovala početná slovenská komunita, ale napokon odišiel pracovať do uhoľných baní pri mestečku Duryea v Pennsylvanii. 

 

Slovenská svadba v mestečku Duryea v Pennsylvanii v USA v roku 1912 (Michal Pavlicha stojaci druhý z ľava)

 

Po štyroch rokoch práce sa Michal v roku 1914 vrátil na Slovensko s tým, že si založí rodinu a tak ako mnohí zo Slovákov, že sa aj s manželkou vrátia späť do Ameriky natrvalo. Nestalo sa tak. Michal po návrate na Slovensko sa stihol ešte oženiť, ale krátko nato sa ocitol vo väzení za vyhýbanie sa odvodu za vojaka. Vo väzení pobudol iba mesiac, keď vypukla 1. svetová vojna a Michal narukoval ako vojak do 4. práporu 67. pešieho pluku v Prešove.

Vojaci 4. práporu 67.pešieho pluku v Prešove pred odchodom na front

 

Po jednomesačnom vojenskom výcviku bol okamžite nasadený na Východný front do Haliča (Galícia) na území dnešného juhovýchodného Poľska. Po niekoľkotýždňových zákopových bojoch, keď sa vojakom minula všetka munícia, prišiel rozkaz k útoku na bodáky, muža proti mužovi. Spolu aj s kamarátom Jánom Juhásom z Radomy sa im podarilo obísť útočiaceho ruského vojaka a dostali sa až za frontovú líniu, kde dňa 5. novembra 1914 padli do zajatia pri mestečku Jaroslaw nachádzajúcom sa severne od známejšieho poľského mesta Przemysl.

 

 

 Vojaci Rakúsko-uhorskej armády zajatí ruskými kozákmi v Haliči 

 

Po niekoľkodňovom transporte vlakom sa ocitli v zajateckom tábore Darnica pri Kyjeve odkiaľ nasledovala niekoľko týždňová cesta vlakom za Ural na Sibír. 

 

 Vojaci Rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore Darnica

 

 

Ich prvá zástavka bola v meste Ufa, potom v meste Čeľabinsk a ich cesta napokon skončila v meste Omsk neďaleko hraníc s Kazachstanom. 

 

Prvá strana zoznamu Rakúskeho Ministerstva vojny vo Viedni zo dňa 3. apríla 1918 so zoznamom vojakov Rakúskej armády, ktorí padli do ruského zajatia na Východnom fronte

 

Michal Pavlicha (v zozname uvedený ako Michael Pauluha), vojak 2. kompanie 67 pešieho pluku, narodený v roku 1890 v Radome ako vojnový zajatec v meste Ufa v Rusku. Vyššie je uvedený jeho mladší brat Josef Paulischin, narodený v roku 1893 v Radome a jeho bratranec Michael Paulischin, narodený v roku 1891 v Radome

 

Všetci vojnoví zajatci tu pracovali ako poľnohospodárski robotníci a to až do skončenia vojny v roku 1918, kedy im bolo umožnené vrátiť sa domov do rodnej vlasti. Cesta domov do rodnej Radomy trvala takmer 3. mesiace a to vlakom, konským povozom, ale veľká časť aj peši.

 

Za peniaze, ktoré zarobil ako poľnohospodársky robotník zakúpil v Rusku prsteň, do ktorého nechal vyryť obdobie svojho pobytu v zajatí 1914-1917. Tento prsteň nikdy nepredal a v súčasnosti je uschovaný ako vzácna rodinná pamiatka.

Prsteň, ktorý Michal Pavlicha priniesol zo zajatia v Rusku v rokoch 1914-1917.

Po návrate do Radomy už Michal našiel iba svoju 3-ročnú dcéru Annu, no žiaľ jej matka počas vojny zomrela. Neskôr sa Michal znova oženil a jeho manželkou sa stala Zuzana Demjanovičová z Radomy. Krátko po svadbe Michal znova odišiel za prácou do Ameriky. Počas jeho pobytu v USA sa mu v roku 1922 narodil syn Janko a preto sa Michal vrátil na Slovensko, aby presvedčil svoju manželku Zuzanu na cestu do Ameriky. Jeho manželka Zuzana však s vysťahovaním sa do USA vôbec nesúhlasila. 

Aby mohol zabezpečiť svoju rodinu rozhodol sa Michal znova vycestovat, tentoraz do Kanady. Dňa 11. júla 1925 pricestoval do Montrealu v Quebecu v Kanade na lodi Antonia a ako cestovný doklad mu slúžila tzv. šífkarta 3. triedy (Immigration identidication card – third class). Až do januára 1927 pracoval ako pomocný robotník na veľkých obilných farmách v provinciách Quebeck, Saskatchevan a Ontario v Kanade.

 

 

Šífkarta Michala Pavlichu na loď Antonia do Kanady

 

Dňa 6. januára 1927 na Americkom konzuláte v meste Regina v Saskatchevane v Kanade požiadal o vydanie imigračného víza na prekročenie hraníc do USA. Imigračné vízum mu bolo vydané dňa 1. februára 1927 a kanadsko-americké hranice prekročil dňa 3. februára 1927 v pohraničnom mestečku Portal v Severnej Dakote (North Dakota).

 

          Imigračné vízum pre Michala Pavlichu z Kanady do USA 

 

Jeho cesta ďalej smerovala do amerického štátu Illinois do mestecka Strastor, kde sa snažil nájsť prácu na miestnych famách. V tom čase býval u svojho priateľa Jána Petra o čom svedčí cestovný doklad tzv. Manifest č. 4268 triedy D z pohraničného mestečka Portal v Severnej Dakote do mesta Strastor v Illinois. 

 

 Cestovný doklad Michala Pavlichu z pohraničného mestečka Portal v Severnej Dakote do mesta Strastor v Illinois

 

Keďže sa mu v Illinois nepodarilo zamestnať na miestnych farmách, odcestoval do mesta Duryea v Pennsylvanii, kde sa zamestnal ako baník (majner) v neďalekých uhoľných baniach. Ubytovaný bol a stravoval sa v rodinnom dome svojho švagra Stanislava Zvijača (Stanley Zvijach) a Anny Zvijach-Demjanovich (sestra jeho manželky Zuzany) na ul. New Street 231, Duryea, Pennsylvania. Dôkazom toho, že Michal tam bol naozaj ubytovaný je aj hárok o sčítaní obyvateľstva zo dňa 5. apríla 1930, kde sú uvedení Stanley Zvijach a jeho manželka Anna a ich štyri deti Anna, John, Joseph a Margaret a ako spolubývajúci je tam uvedený aj Michael Pavlicha.

 

 Hárok o sčítaní obyvateľstva na ul New Street 231 v meste Duryea v Pennsylvanii zo dňa 5. apríla 1930

 

V meste Duryea v Pennsylvanii žila na prelome 19. a 20. storočia už početná slovenská komunita, ktorá sa pravidelne stretávala na nedeľných bohoslužbách v kostole sv. Jána Krstiteľa v neďalekom okresnom meste Pittston. O kultúrnom živote v meste Duryea svedčí aj fašiangová slovenská sedliacka svadba, ktorú usporiadalo niekoľko slovenských rodín.

 

Slovenská sedliacka svadba v meste Duryea. Michal Pavlicha v treťom rade hore prvý zľava v klobúku

 

Od februára 1927 do mája 1932 pracoval Michal Pavlicha ako baník a zo svojej skromnej mzdy časť posielal svojej manželke Zuzane na Slovensko a časť si ukladal na dve vkladné knižky. Jednu vkladnú knižku si Michal zriadil dňa 1. decembra 1928 v The First National Bank v meste Pittston a mal na nej našetrených 482 dolárov a 68 centov, ktoré si dňa 19. mája 1931 z účtu vybral. 

 

  Predná strana vkladnej knižky v The First National Bank

 

 Posledný zápis vo vkladnej knižke o výbere 482 dolárov a 68 centov dňa 19. mája 1931

 

Druhú vkladnú knižku si Michal zriadil dňa 13. marca 1929 v Bosak State Bank v meste Scranton a mal na nej našetrených 563 dolárov a 48 centov, ktoré však už vybrať z účtu nemohol, pretože táto Bosaková banka skrachovala.

 

 

Predná strana vkladnej knižky v Bosak State Bank

 

Posledný zostatok vo vkladnej knižke v sume 563 dolárov a 48 centov, ktoré už nikdy neboli vybrané

 

Počas svojho takmer 7-ročného pobytu v Kanade a v USA prišiel Michal niekoľkokrát na Slovensko s cieľom presvedčiť svoju manželku Zuzanu, aby s ním vycestovala do Ameriky, avšak ona sa na tak ďalekú cestu nikdy nedala presvedčiť.

O lepšom živote v USA písala Zuzane listy do Radomy aj jej sestra Anna Zvijach-Demjanovich. Po veľkých prosbách svojho manžela Michala a svojej sestry Anny, ktoré jej oni písali vo svojich listoch z USA sa im podarilo Zuzanu presvedčiť, aby do USA aj s malým synom Jankom predsa len pricestovala. 

 

 

Michal Pavlicha so svojou švagrinou Annou Zvijach-Demjanovich v USA

 

Po vybavení cestovných dokladov jej manžel Michal poslal z USA zaplatenú šífkartu. Všetko prebiehalo dobre, manželka Zuzana si zbalila pár svojich vecí na cestu a čakala na konský povoz, ktorý ju mal odviezť na železničnú stanicu do Prešova. Keď však povozca pristavil voz pred rodinný dom Zuzana sa rozplakala a povedala, že ona nikam nepôjde. Zostala doma, všetko vybalila a napísala manželovi Michalovi do USA, aby sa vrátil na Slovensko.

 Michalova manželka Zuzana so synom Jankom a so svokrou Máriou Antolovou a s nevlastnou dcérou Annou (sirotou z Michalovho prvého manželstva)

 

Po doručení tohto listu od svojej manželky Zuzany a z dôvodu zhoršujúcej sa hospodárskej situácie v USA sa v roku 1931 Michal rozhodol vrátiť sa na Slovensko a preto na Československom konzuláte v Pittsburgu požiadal o vydanie cestovnéhom pasu. Cestovný pas mu bol vydaný dňa 20. júla 1931. Do Československa Michal pricestoval dňa 27. mája 1932 o čom svedčí pečiatka Československej pohraničnej stanice v Dečíne. 

 

Cestovný pas Michala Pavlichu vydaný na Československom konzuláte v Pittsburgu v USA

 

Za ťažko zarobené peniaze Michal po návrate do rodnej obce Radoma zakúpil pozemky a pokračoval v ďalšej ťažkej práci, pri ktorej využíval svoje skúsenosti z poľnohospodárskych fariem v Kanade. 

V nasledujúcom roku dňa 6.8.1933 sa im narodil syn Juraj, potom prišla 2. svetová vojna a neskôr po vojne kolektivizácia poľnohospodárskej pôdy a tak všetky Michalove pozemky skončili v Jednotnom roľníckom družstve.

Tak ako mnohým iným slovákom, ani môjmu dedkovi Michalovi Pavlichovi sa nesplnil jeho sen o lepšej budúcnosti v krajine za „veľkou mlákou“. Na túto krajinu mu zostali iba spomienky na veľké obchody a mrakodrapy a mala mosadzná banícka lampa tzv. karbidka.

 

 

Mosadzná banícka lampa (tzv. karbidka), ktorú Michal Pavlicha priniesol z USA