Doktor Michal Ševc-Pristaš z Radomy

Doktor Michal Ševc-Pristaš – kľukatá cesta jedného emigranta zo Slovenska do USA

            Severne od Prešova, oblasť pod Duklou, bola a je najchudobnejšou oblasťou Východného Slovenska. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia z tejto oblasti bola zaznamenaná najväčšia emigrácia s jediným cieľom a to dostať sa do krajiny slobody – do USA. Príčinou tejto veľkej emigrácie Slovákov bola veľká chudoba, cholera, ale aj silná maďarizácia Slovenského národa.

            V tomto chudobnom, no krásnom kraji leží aj neveľká obec Radoma. Aj z tejto obce mnohí odišli za lepšou budúcnosťou do USA. Niektorí sa vysťahovali aj s celými rodinami, čím tieto rody v obci Radoma ich odchodom zanikli.

            V tejto obci v chudobnej rodine spolu s piatimi súrodencami narodil sa aj Michal Ševc, ktorý mal za manželku Helenu Pristašovú. Jeho mladší brat Jozef Ševc za Slovenského štátu bol vojakom a tak ako mnohí iní bol za 2. svetovej vojny nasadený na východný front. Domov sa nevrátil, padol v Rusku pri meste Vinica.

            Ako zadosťučinenie za padlého brata povolili vtedajšie úrady jeho bratovi Michalovi Ševcovi otvoriť v Radome malú krčmu vo vlastnom dome. Michal mal dve deti a to syna Miška a dcéru Máriu.

            Jeho syn Miško bol veľmi nadaný a úctivý. Už ako malý chlapec hovorieval, že chce byť lekárom. Za Slovenského štátu študoval na Gymnáziu v Prešove. Po skončení 2. svetovej vojny odišiel študovať medicínu na Karlovu univerzitu do Prahy.

            Po februári v roku 1948, keď sa k štátnej moci v Československu dostala Komunistická strana predpokladal, že v tomto štúdiu nebude môcť pokračovať a to hlavne preto, že jeho otec súkromne vlastnil krčmu a tiež pre svoju aktívnu činnosť v katolíckom hnutí. Z uvedených dôvodov sa preto rozhodol emigrovať do Západného Nemecka, kde sa dostal do Zberného tábora pre emigrantov z Východnej Európy. V tomto tábore sa spolu s ďalšími Slovákmi zapojil do antikomunistickej činnosti a začal prispievať svojimi článkami do Americkej rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Za pomoci redaktora Slobodnej Európy Pána Kružliaka každoročne a pod dohodnutým heslom sa cez rádiové vlny prihováral svojím rodičom a k najbližšej rodine. Jeho rodičia v Radome mali v malej izbičke ukryté baterkové rádio, ktoré cez Vianočné sviatky bolo stále zapnuté. Keď sa v rádiu ozvalo dohodnuté heslo, okamžite uzamkli dom aj miestnosť, obstali rádio a v tichosti a so slzami v očiach si vypočuli Miškov príhovor k nim. Po skončení tejto relácie nastal v izbe veľký plač a smútok, najviac to pôsobilo na jeho matku Helenu, ktorá pritom vždy skolabovala a museli ju kriesiť. Aby Miško zachoval svoju anonymitu zmenil svoje priezvisko Ševc na priezvisko, ktoré mala jeho matka Helena za slobodna a to na Pristaš. Pod týmto priezviskom ho dlho nemohla identifikovať ani politická štátna polícia (Štátna bezpečnosť) vo vtedajšom Československu, ktorá ho chcela za každú cenu zlikvidovať a za tým účelom aj nasadila svojich agentov do Západného Nemecka, aby odhalili jeho pravú totožnosť.

            Veľké šťastie mal Miško, keď prostredníctvom medzinárodnej organizácie Dielo katolíckej pomoci vysokoškolákom „O.C.A.U.“ sa dostal do Madridu v Španielsku. Za pomoci  podpredsedu tejto organizácie pre národnosti, ktorým bol v tej dobe Slovák a bývalý diplomat Slovenského štátu Pán Dr. Jozef Cieker, bol Miško prijatý do Internátu Colegio Mayor De Santiago Apostol v Madride a zároveň mu bolo vtedajšou Španielskou vládou umožnené štúdium medicíny na Madridskej univerzite.

            Počas štúdia Miška veľmi podporovala jeho snúbenica Xénia Olexy, ktorá spolu so svojimi rodičmi a súrodencami emigrovala z Československa priamo do USA ešte pred prevzatím moci komunistami.

            Po ukončení štúdií v Madride sa Miško s Xéniou zosobášili priamo v Madride a na svoju svadobnú cestu sa vybrali do Ríma, kde im na generálnej audiencii požehnal aj Svätý Otec.

            Po príchode do USA sa Miško a Xénia usadili v mestečku Pottswille v Pennsylvanii, Avšak preto, aby si mohol v USA otvoriť súkromnú lekársku prax, musel sa najprv podrobiť skúškam z medicíny.

Zvesť o tom, že v Americkom mestečku Pottswille začal pôsobiť mladý Slovenský lekár Doktor Michael Sevc-Pristas sa rozniesla široko-ďaleko po celom okolí, takže Miško mal vždy plné ruky práce. Bol ku svojim pacientom úctivý a nikdy nikoho neodmietol ošetriť a to aj takých, ktorí mu nemali ako zaplatiť.

            Jeho rodná obec Radoma sa jeho návštevy dočkala až po viac ako 30-tich rokoch jeho pobytu v emigrácii. Po overení si politických pomerov v Československu sa ako Americký štátny občan rozhodol  Československo navštíviť. Bola to radosť nielen pre neho, ale pre celú jeho rodinu a občanov obce Radoma.

            Po tejto jeho návšteve nasledovala cesta jeho rodičov do USA s tým, že tam mali zostať natrvalo, nakoľko obaja boli už v penzijnom veku. Na americký spôsob života si však už jeho rodičia nemohli zvyknúť a po troch mesiacoch sa vrátili naspäť do rodnej obce. Svojich rodičov potom Miško pravidelne navštevoval a do USA pozval aj svoju sestru Máriu s manželom, ako aj ich deti. Vždy svojim rodičom pripomínal, že keď dosiahne penzijný vek, tak s celou svojou rodinou sa vráti na Slovensko do rodnej obce Radoma.

Avšak táto jeho túžba sa mu už nesplnila. Svojej penzie a nezávislej Slovenskej republiky sa už nedožil. Zomrel vo februári 1987 na infarkt  pri ošetrovaní  pacientov vo svojej ordinácii v mestečku Pottswille v Pennsylvanii. Zabúdal na seba keď išlo o zdravie iných. Lúčil sa s ním celý svet a najmä tí, od ktorých nezobral ani halier.

Toto bola kľukatá cesta jedného slovenského emigranta Doktora Michala Ševca-Pristaša, ktorú slovne podľa svojich spomienok opísal jeden z jeho veľkých priateľov a rodákov z obce Radoma Juraj Pavlišin-senior a na papier prepísal jeho syn Juraj Pavlišin-junior.